Kokain mu v osemdesiatych rokoch rozbil nos. Do nosných dierok dával vatu z lekárne, aby mu krv nekvapkala na písací stroj.
Stephen King v osemdesiatych rokoch šňupal toľko kokainu, že mu tiekla krv z nosa rovno na písací stroj. Riešenie nebolo prestávať. Riešenie bola vata z lekárne. Pchal si ju do nosa, aby kvapky nepadali na papier.
Z toho obdobia sám hovorí, že si nepamätá, ako niektoré knihy vznikli. Najčastejšie sa v tej vete objaví Cujo. Písal rýchlo, vydával ešte rýchlejšie a telo to zapisovalo skôr než on.
V roku 1987 mu manželka Tabitha spravila zásah. Nie rozhovor pri večeri. Zásah. Priniesla mu, čo z neho ostalo, a postavila ho pred to. King z kokainu a alkoholu vyšiel. Vata v nose ostala veta, ktorú si ľudia pamätajú dlhšie než názvy niektorých kníh.
Zdroj rozhovory Stephena Kinga
